Omiš je malé mestečko a prístav v strednej Dalmácii, nachádzajúce sa medzi Splitom a Makarskou na ústí rieky Cetiny. Umiestnený v srdci Dalmácie, s bohatou pirátskou históriou a turistickou súčasnosťou, predstavuje jedno z najkrajších miest na Jadrane.
V minulosti bol Omiš neslávne preslávený, ako hniezdo pirátov a Omišskí piráti patrili medzi najnebezpečnejších v celom Stredomorí. Dôkazy búrlivej a hrdej histórie Omiša sú viditeľné na každom kroku. Prastaré mesto Omiš, kostoly mesta Omišu a pevnosti, ktoré ho obklopujú sú tichými kamennými svedkami sily a moci dávnych Omišských Pirátov.
Dnes je Omiš strediskom turistickej riviéry výnimočnej krásy, nachádzajúci sa v samom srdci Jadranu a centrum chorvátskeho aktívneho turizmu. Početné pláže a zátoky, stredomorská flóra, bohatá kultúrna a gastronomická ponuka, čerstvý vzduch a priezračne modré more robia Omišskú riviéru dokonalým útočiskom pre tých, ktorí hľadajú oddych od moderného životného rytmu.
Prekrásna rieka Cetina a jej kaňon, skalnaté krásy pohoria Dinara, Mosor a Babnjaca, prastaré olivové háje a vinohrady aj blízke ostrovy Hvar a Brač, tvoria dohromady prostredie neuveriteľnej krásy.
Jedinou chybou krásy Omiša je až príliš rušná časť Jadranskej magistrály, ktorá pretína mesto. Chorváti sú si toho dobre vedomí a už pár rokov je schválené vybudovanie dvojprúdového obchvatu vrátane mosta cez rieku s dĺžkou 180 metrov. V uplynulom roku sme na vlastné oči videli, že sa obchvat začína budovať.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pre tých, ktorí vyznávajú aktívnu dovolenku, je Omiš vskutku dokonalou destináciou. Rafting na rieke Cetine, voľné lezenie, potápanie, rybolov, horolezectvo, pešia turistika v prírode, windsurfing, to sú len niektoré z aktivít, ktoré jedinečná Omišská Riviéra ponúka svojim návštevníkom.
Ak sa vám zdá rafting na hornom toku Cetiny priveľa, odvezte sa loďami čo kotvia pri moste pokojnou plavbou k prvým vodopádom a späť.
Priamo v Omiši, pri ústí rieky Cetiny do mora sa nachádza rozľahlá pláž, cez 1 km dlhá, z jemného piesku, ktorú tvoria nánosy rieky Cetina. Je ocenená Modrou vlajkou.
Príjemné úzke pláže z drobných kamienkov však pokračujú aj ďalej na juhovýchod takzvanou Omišskou riviérou, zahŕňajúce malé miesta ležiace väčšinou priamo na pobreží pod vysokými svahmi: Stanići, Čeline, Ruskamen, Mimice, Marušići, Pisak.
Prastaré rímske mesta Split , Salona a pevnosť Klis sú vzdialené len pol hodiny jazdy od Omišu.
Ostrovy Brač, Hvar, Korčula a Vis sú vám z Omiša na dosah ruky.
Omiš je doslova plný reštaurácií, pohostinstiev a kaviarní a úzke uličky ponúkajú dostatok tieňa cez deň a romantiky večer.
Svoju púť historickým Omišom môžete začať pri kostole sv. Michala z roku 1629. Potom môžete vystúpiť k niekdajšej pirátskej pevnosti tzv. Mirabela (tiež Peovica), ktorá sa týči na skalách nad mestom. Pochádzala z 13.stor. Dnes z nej zostala len hranolová veža na skalách. Vo svojej pevnosti mali piráti aj tajnú únikovú cestu, ktorá im umožňovala utiecť pred prípadnými dobyvateľmi.
Ak sa vám to máli, môžete vystúpiť ešte vyššie, pretože mohutné pozostatky novšej benátskej pevnosti Starigrad (Fortica) sa nachádzajú v nadmorskej výške 311 m. na horskom masíve nad nad mestom. Z pevnosti je krásny výhľad na mesto, Cetinu, pohorie a ostrovy Jadranu a môžete zbadať aj dobre viditeľný múr na morskom dne pri ústí Cetiny, ktorý bránil väčším (cudzím) lodiam prístup do prístavu.
Môžete navštíviť aj Mestské múzeum (ulica Ante Starčevića 5) so vzácnymi artefaktami z rímskeho obdobia.
Mesto Omiš bolo z troch strán chránené hradbami, z ktorých sa však zachovala len južná mestská brána s priľahlou časťou hradieb a juhozápadná mohutná hranolová veža "Na Fošalu".
Stredomorská kuchyňa - olivový olej, ryby a plody mora, domáce zelenina, víno sú súčasťou tisícročnej tradície tejto oblasti.
Omišské Kultúrne Leto júl - august, Festival Dalmatinských Klapov (Spevov)- 4. až 29. júla, Pirátske Večery a ostatné hudobné, divadelné a gastronomické slávnosti sú príležitosťou na poznávanie nielen krás Dalmácie, ale aj jej duše.
HISTÓRIA:
Prvýkrát sa Omiš spomína v desiatom storočí.
Umiestnenie pri ústi rieky, zároveň na pobreží mora a pod neprístupnými horami predurčilo toto miesto k osídleniu od pradávna.
Predpokladá sa , že pôvod názvu mesta je odvodený od slovanského slova Holm-Hum , čo je preklad ilýrsko-gréckeho slova Onaion / Oneon a znamená horu, kopec, miesto na kopci, alebo je pomenované po rieke Cetine, ktorej dolný tok pomenovali grécki kolonisti Nestos, z čoho mohol vzniknúť názov mesta Oneum . Názov stredovekého mesta bol Olmissium, Almiyssium, Benátčania ho volali Almissa.
V stredoveku bolo pirátstvo je pre občanov Omišu dôležitým spôsobom obživy. Boli súčasťou Neretvanského kniežtstva. Omišania boli známi piráti, čo im uľahčovalo nedobitné umiestnenie mesta a ich ľahké a rýchle lode, ktoré boli postavené na útok a rýchly návrat do ústia rieky Cetiny, kde bol pod hladinou postavený múr, ktorý nebol pod vodou viditeľný, mal len jeden otvor, ktorý bol prispôsobený omišským lodiam a mohol sa uzavrieť reťazami tak, že lode, ktoré by sa pokúsili prenasledovať pirátske lode, by v ňom uviazli.
V čase najväčšej slávy Omišských pirátov pod vedením kniežat z rodu Kačic dve storočia podnikali útoky na pápežské galeje a obchodné lode silných Benátok, Dubrovníka a Splitu.
To bol dôvod častých vojen a následným uzatváraním mierových zmlúv, ktoré často skončili platením poplatkov Omišanom. Pri výprave proti nim tu zahynul aj benátsky dóža Pietro Candiano.
Ale každý mier s pirátmi bol krátkodobý a viedli sa proti nim aj dve križiacke výpravy.
Prvú výpravu na čele s pápežom Honoriusom III. r.1221, ktorá smerovala do Palestín, piráti odrazili.
V druhej krížovej výprave v rokoch 1286 a 1287, na čele s Benátčanmi, strácaju Omišania, čo znamená koniec panovania kniežat z rodu Kačić v mestečku Omiš.
Po Kačićovcoch sa pirátski velitelia často striedali, ale pirátstvo, aj keď stále aktívne, už nikdy nebulo tak úspešné ako v predošlých storočiach.
Napokon sa v roku 1409 Benátskej republike podarilo získať väčšinu Dalmácie a v roku 1444 Omiš uznal nadvládu Benátok. Bolo to aj z dôvodu blížiaceho sa ohrozenia Osmanskou ríšou, ktorej hranice sa nachádzali veľmi blízko ale nikdy sa im nepodarilo Omiš dobiť. V 15. a 16. storočia prebiehali v okolí Omišu boje medzi Benátskou republikou a Osmanskou ríšou. Ich výsledkom bolo potvrdenie benátskej nadvlády nad Omišom. V roku 1797 sa stal Omiš, podobne ako celé Chorvátsko, súčasťou rakúskeho cisárstva.
ZDROJE: internet, www.omisinfo.com, www.chorvatsko.cz, wikipedia, tz-omis.hr
POZNAMKA: fotografie vznikli v roku 2006 a 2013