Šášovský hrad sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale priamo nad tokom Hrona v nadmorskej výške 340 m n. m., nad dedinou Šášovské Podhradie, ktorá sa tiesni hneď pod ním v úzkom údolí okolo Istebného potoka.
Polohou je hrad predurčený k stráženiu vstupu do  významnej tiesňavy, ktorou sa Hron prediera od Zvolena a preteká práve pod Šášovom. Spolu s hradom Revište, situovaným 20km juhozápadne na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice.

Hrad plný architektonických detailov sa rozpadáva. Niektoré stavebné prvky sú už dnes skryté v teréne a skoro ich nevidieť. Stav hradu, jeho ruín je veľmi zlý, čo mohol spôsobiť v osemdesiatych rokoch vykonaný archeologický výskum, ktorý mal byť prvou etapou obnovy hradu. Myšlienka však ostala nedokončená a prieskumom odhalené múry začali rýchlejšie zvetrávať.
Na myšlienku záchrany hradu nadviazala v roku 2003 občianska iniciatíva a vzniklo občianske združenie Združenie na záchranu hradu Šášov. Cieľom združenia je, ako už z názvu vyplýva, uchovanie tohto stredovekého skvostu v tesnej blízkosti mesta Žiar nad Hronom. Na hrade a v jeho okolí v súčasnosti prebiehajú záchranné práce.
V lete 2012 získalo Združenie nájom na predhradie hradu Šášov, tzv. dolný hrad. Po dlhom a náročnom období vysporadúvania pozemkov sa tak začali práce v tomto priestore, ktoré boli orientované predovšetkým na obnovu hradnej pivnice a zabezpečenia studne.
V tomto roku by sa mal uskutočniť jubilejný 10. ročník Šášovských hradných hier. Na deviatom ročníku sa predstavili napríklad sokoliari, šermiari, tanečníci dobových a orientálnych tancov,  prechádzka strašidelným lesom či ohňová šou.
Združenie vybudovalo z domu priamo pri vstupnej ceste na hrad Šášov, na turistickom chodníku, Informačnú kanceláriu sprístupnenú turistom od 16.07.2007. Informačná kancelária a pamätná izba je otvorená v letnej sezóne v týchto časoch:
MÁJ - len počas víkendov v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
JÚN - AUGUST- Utorok - Nedeľa od 10.00 hod. do 18.00 hod. Pondelok zatvorené.
SEPTEMBER - sprístupnená len počas víkendov v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.

História
Za prvú správu o hrade sa považuje dodatočné vpísanie mena Súsol do listiny z roku 1253, kde sa hrad ako majetok bratov Vincenta a Petra de Vancha používa na vymedzenie majetku kláštora Sv. Beňadika.
Skorý vznik potvrdil aj archeologický výskum Doc. PhDr. Jozef Hošša, CSc.
Niekedy pred rokom 1320 pripadol hrad kráľovi a v tom období sa dostal pod správu štiavnického komorského grófa. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov.
Od roku 1387 prebiehali časté zmeny držiteľov. V roku 1424 kráľ Žigmund Luxemburský hrad aj s príslušenstvom daroval kráľovnej Barbore. Okolo polovice 15. storočia mali správcovia hradu - Ladislav Zuboňa a Ladislav Úpori - časté ozbrojené konflikty s mešťanmi a baníkmi Banskej Štiavnice, Úpori sa dokonca pridal k Jánovi Jiskrovi a tak sa roku 1447 hrad ocitol v rukách známeho vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa.
V roku 1465 sa hrad vrátil pod zvrchovanosť Mateja Korvína, ktorý ním obdaroval svoju manželku Beatrix a tá hrad v roku r. 1490 darovala jágerskému biskupovi Dócimu, ktorého rod ho vlastnil až do vymretia v roku 1647.
Tri roky na to hrad kúpil Kašpar Lippai. Za Thökölyho povstania hrad slúžil ako základňa jeho oddielov, preto ho v roku 1676 cisárske vojsko dobylo naspäť. Zostal síce komorným majetkom, ale v 18. storočí bol definitívne opustený. Keďže už stratil svoju obrannú funkciu, postupne začal pustnúť.

Veľmi úzku a pretiahnutú dispozíciu predurčil tvar skalnatého hrebeňa, ktorý je od výbežku Štiavnických vrchov oddelený pomerne širokým sedlom. Toto sedlo umožnilo vybudovanie opevneného hospodárskeho zázemia, pre ktoré na hrade nebolo miesto.
Z prvotnej stavby sa toho zrejme veľa nezachovalo. Najstaršie časti hradu sa nachádzajú zrejme na vrchole hrebeňa, kde je situovaný vežovitý dvojpriestorový palác.
Tento gotický palác často prestavovali.
Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a až na konci terasy na najvyššom bode bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou.
Horné nádvorie uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.
Turistické informácie
Zrúcanina hradu  stojí nad obcou Šášovské Podhradie, ktorá je dnes mestskou časťou Žiaru nad Hronom, od ktorého je vzdialená približne 2 km.
Na začiatku turistického chodníka je informačná tabuľa, ktorá informuje o histórií hradu. Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zeleno-značkovaný chodník (asi 15 min.).
Parkovať je možné priamo pod hradnou skalou, alebo pri potoku.
Turistický chodník ďalej pokračuje na Blanočný vrch a zalesneným hrebeňom na najvyšší vrch v okolí Suť (718m). Výstup trvá asi jednu hodinu. Z vrcholu je nádherný výhľad na okolie a najmä na Močiarskú dolinu.

Povesť o hrade
Povesť o šašovi
Zvolenský hradný pán vracal sa z poľovačky deň čo deň mrzutejší. Horu prechodil krížom-krážom a medvede akoby zem prehltla. Aj dvorný blázon si z neho uťahoval. Vraj, či mu nemá zver nadháňať? Keď tak, nuž dobre. Ráno ho pán vzal za slovo. Šli, a šli. Slnko sa už schyľovalo k obzoru, keď konečne naďabili na maca huňatého. Dobre abo nebárs. Zoči-voči vytúženej koristi lovec chybil. Bolo zle. Šašo po poľovníckej sláve netúžil, ale keď videl, ako vydráždená ozruta spoločníka mu krvaví, chytil sekeru a ťal. A svojho pána zaratoval. Tak sa stalo, že na brale nad miestom zápasu pán dal vystavať hrad a z vďačnosti ho daroval svojmu záchrancovi. Po ňom pevnosť nazvali Šášovom.
Legenda o hrade
Údajne existuje tajuplná podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa nachádza zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v Ladomerskom kaštieli začiatkom 17.storočia pri pokuse uniknúť plameňom.

zdroje: Plaček, Bóna: Encyklopedia slovenskych hradov, wikipedia, hradsasov.pum.sk