Liptov sa rozkladá okolo vodnej nádrže Liptovská Mara, obklopený Západnými, Vysokými a Nízkymi Tatrami. Pohľad na túto prekrásnu scenériu sa vám naskytne ak sa rozhodnete navštíviť najdôležitejšiu archeologickú pamiatku Liptova. Takže ak vás nezaujíma história, už len kvôli tomuto zážitku sa vám oplatí vystúpiť na východné úpätie vrchu Úložisko, kde sa nachádza archeologická lokalita Havránok, je to len kúsok od priehradného múra.
Ale keď už vystúpite tu hore, prečo by ste si neurobili malú prechádzku a počas tejto prechádzky si môžete prezrieť pôvodné opevnenie s kamennými hradbami, drevenými palisádami a vstupnou bránou, ako aj zrubový dvorec, obetiská, nástroje a predmety, ktoré tvoria po zrekonštruovaní archeologické múzeum v prírode. Pokiaľ si vyberiete niektorý z týchto dátumov, môžete zažiť aj niečo viac ako obyčajnú prechádzku prírodou. Počas letnej sezóny sa totiž na Havránku odohrávajú stredoveké šermiarske súboje, tajomné keltské náboženské obrady alebo rozličné remeselné ukážky.
Havránok je miesto, ktoré pôvodné domáce obyvateľstvo osídlilo už v 4. storočí pred n.l. a splynutím s keltskými kmeňmi Kotínov vytvorilo svojráznu púchovskú kultúru. Napriek viacerým zlomovým situáciám neprerušené osídlenie Havránku pretrvalo až do 2. storočia n.l. Na lokalite boli objavené stopy po germánskych kolonistoch a neskôr aj prítomnosť Slovanov. Dalšie obdobie využitia tejto strategicky výhodnej polohy nad údolím rieky Váh nastalo koncom stredoveku od 12. do 15. storočia, kedy tu stál neveľký drevený hrádok, opevnený priekopou a palisádami. Pôvodne mal zrejme funkciu zemepanského sídla, neskôr zrejme len strážneho objektu.
Archeologický výskum tu začal v 60. rokoch 20. storočia pred výstavbou priehrady Liptovská Mara. Okrem hradiska sa našlo aj šesť osád v jeho bezprostrednom okolí. Niektoré prvky areálu boli zakonzervované či zrekonštruované do "pôvodnej podoby", čím vznikol areál archeologického skanzenu. Havránok je v od roku 1967 národnou kultúrnou pamiatkou a v súčasnosti je v správe Liptovského múzea v Ružomberku. Skanzen je sprístupnený od roku 1991.
Oficiálny prístup je od priehrady Liptovská Mara, nad ktorou sa nachádza pokladňa, kde sa platí vstupné. (areál však nie je nijako ohradený a prechádza ním turistický chodník). Nad pokladňou sa nachádza keltský sídelný dvorec s hrnčiarskou dielňou a hospodárskymi objektmi. Vyššie vo svahu sú časti odkrytej kamennej hradby s rekonštruovanú bránou, bezprostredne za ňou potom druidská svätiňa s oltárikom a milodarovými obeťami, kamenné cesty so stĺporadím a odkrytá obetná jama z 1. storočia pr. nl. l., v ktorej boli objavené mimo iného kostry siedmich ľudí. Ďalej tu možno nájsť repliku druhej, mladšej brány, za ktorou sa nachádza polozemnica. Na najvyššom mieste návršia sa nachádzajú základy stredovekého hrádku s naznačenými budovami, strážnou vežou a mostom. Neďaleko na severnom úbočí sa nachádza šachtovitá cisterna (preskúmaná do hĺbky 6,5 m).
Kostol Panny Márie
Súčasťou archeologického múzea je aj pôvodná veža stredovekého kostola Panny Márie na brehu Liptovskej Mary, ktorého história siaha až do 12. storočia. Vo veži sa nachádza na prvom poschodí expozícia so zameraním na kultúrne dejiny regiónu a časť expozície chce návštevníkovi pripomenúť tiež ostatné obce zátopovej oblasti.
Kostol bol hlavným strediskom duchovného života a cirkevnej správy stredovekého Liptova. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza roku 1288. Pôvodný kostol boL postavený v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne v rokoch 1260 - 1280. Na mieste bývalého románskeho kostola postavili jednoloďovú ranogotickú stavbu kopírujúcu pôvodný pôdorys chrámovej lode.
Približne od tridsiatych rokov 14. storočia až do roku 1582 sa v Svätej Mare pravidelne schádzali zhromaždenia liptovskej šľachty. V druhej polovici 16. a po celé 17. storočie kostol striedavo slúžil evanjelikom a katolíkom. V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara je v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline vybudovaná verná hmotová a priestorová kópia ranogotického dvojloďoveho kostola Panny Márie z Liptovskej Mary. ]e vedeckou rekonštrukciou pôvodného objektu s použitím všetkých pôvodných architektonických článkov a prvkov výzdoby interiéru a predstavuje jedinečný spôsob záchrany kultúrnej pamiatky na našom území. V interiéri kostola je inštalovaný pôvodný mobiliár, ktorého dominantou je ranobarokový hlavný oltár Panny Márie z roku 1678 a bočný oltár Všetkých svätých, štyroch panien mučeníc z roku 1677, ranobaroková kazateľnica z roku 1673 a renesančná kamenná krstiteľnica z roku 1647. Ranogotický kostol v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline je živým expozičným objektom, konajú sa v ňom nielen bohoslužby, ale aj svadobné obrady a koncerty.
Otvorené:
1. 5. - 31. 5. PO - NE 9.00 - 17.00
1. 6. - 18. 9. PO - NE 8.30 - 18.30
19. 9. - 30. 9. PO - NE 9.00 - 17.00
1. 10. - 30. 10. PO - NE 9.00 - 16.00
Vstupné:
Dospelý 2,- €
Deti 1,- €
Foto 0,70 €
Kamera 1,40 €
zdroj: www.liptovskemuzeum.sk, www.mikulas.sk, wikipedia