Na Slovensku nemáme len hory , hrady a zrúcaniny. Niekoľko významných sakrálnych  pamiatok, niekedy neprávom zabudnutých, ale pre históriu Slovenska veľmi dôležitých, si zaslúži našu pozornosť. Jednou z nich je aj národná kultúrna pamiatka - opevnený benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku . Nachádza sa v  údolí Hrona medzi pohorím Pohronský Inovec a Štiavnickými vrchmi, v miestach nazývaných "Slovenská brána".
Táto jedinečná kultúrna pamiatka, podobne ako tu už spomenutý Kláštor Skalka, pamätá doby slávy , útlaku , poníženia i znovuvzkriesenia.

Dnešný stav kláštora je skôr zahanbujúci. Na jeho vonkajšej schátranosti sa podpísal nedostatok financií, alebo neschopnosť nejaké získať z Európskych, alebo Nórskych fondov.
V dnešnej dobe tu máme potom paradox, keď sa dobrovoľníckou činnosťou zachraňujú ruiny hradov, ale zo zachovalých pamiatok sa pred našimi očami stávajú zase rozvaliny.
Pohľad na kláštor je naozaj smutný. Vypadané kusy omietky a rozbité okná. Interiér monumentálneho chrámu ale rozhodne za návštevu stojí. Zriedkavo jednotne pôsobiaci priestor, skvelú kamenársku prácu i neobvyklé mozaiková okná označujú znalci za skvost architektúry. Niet divu, že ho v minulosti často vyhľadávali prominenti režimu, ktorí sa tu tajne ženili či krstili deti. O honosné hostiny sa starala široko ďaleko preslávená reštaurácia Družba, ktorá dnes ale vyzerá ešte horšie ako storočiami skúšaný kláštor.
Napriek súčasnému stavu, alebo práve preto, pri návšteve kláštora sa dá precítiť pohnutá história tohto duchovného miesta.
Vonkajšie priestory, záhrady, Krížová chodba sú prístupné. Ostatné časti majú svoj vlastný režim návštevnosti, o ktorom si prečítajte v záložke Vstupné.
V priestoroch kláštora má svoje sídlo Farnosť sv. Benedikta opáta a Panny Márie a Spoločnosť katolíckeho apoštolátu – pallotíni.

História
Benediktínsky kláštor v Hrokém Beňadiku vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré podľa najnovších archeologických prieskumov siaha až do doby neolitu.
Aj v dobe halštatskej a Veľkej Moravy tu našli ľudia obživu a rovnomenná obec sa rozvíjala v závislosti na benediktínskom opátstve.
V druhej polovici 11 storočia bolo Uhorsko rozdelené medzi dvoch vládcov Gejzu a Šalamuna (obaja z rodu Arpádovcov). Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannonhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita kláštora. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už od dávna zvané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Bolo to teda strategické miesto - na skalnom ostrohu, pod ktorým sa spájali historické cesty z Nitry a južného Slovenska a pokračovali ďalej cez Zvolen smerom k bohatým banským mestám. Prvá písomná zmienka o kláštore je už z r. 1075 , kedy je uvádzaný ako " ecclesia Sancti Benedikti ". V tej dobe už kláštor stál, takže vybudovaný bol o mnoho skôr. Gejza I. kláštoru daroval veľkú časť majetku patriaceho vtedajšej Tekovskej župe. Pod súčasným trojloďovým gotickým kostolom sv . Benedikta postavenom v rokoch 1346-1375 boli pri reštauračných prácach v 19. storočí objavené základy pôvodnej románskej baziliky z roku 1075.
V 16. storočí pod tlakom Tureckých nájazdov nastali veľké zmeny. Rehoľná komunita bola prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly. Veľakrát sa pod hradbami kláštora odohrala vojenská akcia. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov. Pred hrozbou tureckého vpádu na začiatku 17. storočia bola vykonaná fortifikácia, ktorá sa v podstate dochovala až do dnešných dní. Hradby okolo celého areálu tvorili takmer dokonalú kružnicu prerušenú iba na východnej strane smerom k strategickej ceste pozdĺž Hrona delostreleckou baštou . Delostreleckú baštou bola opatrená aj južná strana areálu a dotvárala tak obraz renesančnej pevnosti.V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný
Zaujímavosti
Duchovným potrebám slúžil nielen kláštorný kostol ale aj kaplnka Božej krvi. V nej je uložená relikvia v podobe šatky sv. Veroniky s kvapkou krvi Ježiša Krista, ktorú daroval pápež Pavol II . kráľovi Matiášovi Korvínovi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste. Korvín dostal  túto relikviu od pápeža  ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten uznal Hronský Beňadik za jediné dôstojné miesto pre uchovanie tejto vzácnej pamiatky a dodnes je každý piatok po omši uctievaná.
V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, obývajú južné krídlo, postavené okolo roku 1152, príslušníci rehole Pallotínov.
Kláštor bol tiež jedným z tzv. Hodnoverných miest. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a písomností, na tunajší konvent sa ľudia obracali so žiadosťami o vyriešenie sporov v majetkových záležitostiach. Kláštor bol súčasne miestom pre uchovávanie archívov a cenností. Nie je bez zaujímavosti, že tu na prelome 11. a 12. stor vznikol tzv. Nitriansky evanjeliár, patriaci medzi unikátne rukopisné pamiatky Slovenska, pokladaný za najstarší písaný text v latinčine na našom území.
V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska.
V roku 1970 bolo opátstvo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
Vstupné
Turistické prehliadky
Prehliadku (organizované zájazdy) si môžete len vopred dohodnúť na telefónnom čísle: 0903/218 531
vstupné: dobrovoľné
 V zimnej sezóne kostol pre turistické prehliadky je zatvorený.

zdroje: benadik-klastor.sk, wikipedia