Prvá pltnícka a raftingová spoločnosť od roku 1999 obnovila tradičnú dopravu na pltiach a umožňuje návštevníkom zoznámiť sa s neobyčajným množstvom kultúrnych, historických, prírodných a technických zaujímavostí, ktoré poskytuje sedem kilometrov splavovaného úseku. O zaujímavostiach oboznamujú v odbornom výklade vodcovia plavidla – pltníci v krojoch. Je to ten najkrajší a najnebezpečnejší úsek Váhu.
Plavba sa začína na Gazdovskom dvore v Strečne, tu je sídlo Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti, tu si zakúpite "cestovné lístky", môžete sa osviežiť pred plavbou, zoznámiť sa z dokumentáciou alebo len pozrieť maketu plte.
Apropo plte. Nemusíte sa báť, tieto novodobé plte majú málo spoločného s tými dávnymi. Sú navrhnuté Katedrou vodnej dopravy na Žilinskej univerzite a certifikované Štátnou plavebnou správou a pltníci majú plavebné preukazy. Deti do 10 rokov musia mať oblečené plávacie vesty, ostatní podľa potreby.
Z Gazdovského dvora sme pohodlnými mikrobusmi odvezení na štart našej plavby - Bariérová. Pred plavbou sme upozornení, aby sme fotoaparaty nechali radšej v mikrobuse, pretože pltiari už nevedia čo robiť s tým množstvom utopených aparátov. No nestrašia nás len vodou, ale aj piraňami, medveďmi a tým, že budeme veslovať do Vrútok, čo nás od cesty plťou neodradí, veď to ani nie je zámerom. Náš postarší pltník-predník Jozef je srandista a počas plavby nám zábavnou formou sprostredkuje informácie o plavbe, rieke, pltiach a histórii okolia.
Uvidíme teda tri skaly, z toho dve slávne, tri meandre, dva tunely, dva mosty a tri hrady. Tu sa trocha pozastavím, som miestny a v počte hradov šípim nejakú čertovinku. Možno uvidíme medvede a vydry. Skoro celý pravý breh v našej plavebnej dráhe je územie Národného parku Malá Fatra, a tam, veru, tieto zvieratá žijú v hojnom počte.
Plavba začína teda krátkym veslovaním proti prúdu a naozaj nie až do Vrútok, načo by asi nikomu nestačili sily, ale pekne do stredu prúdu a plť krásne naberá rýchlosť. Hneď prvá skala je krásna a informácia, že práve tu je najhlbšie miesto na splavovanom úseku, môže spôsobiť zimomriavky. Nuž osem metrov vody je osem metrov vody.
Hneď na začiatku nás Váh privíta prvými perejami a cez plť sa preleje malá vlnka, ktorá nám zamáča obuv. V tomto teple je to skôr vítané osvieženie ako nejaká nepríjemnosť. Ale pozor, plavba pokračuje.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
A hneď sa blíži prvá slávna skala. Besná. Siahala až doprostred koryta Váhu. To by sa ešte dalo zvládnuť. Lenže Besná je zákerná pasca. Je tesne nad vodou. Takže je tam medzera. Je však príliš nízka. Plť prepláva, ale čo je na nej, to už skala zmetie. Aj to by sa dalo ešte zvládnuť. Ale pod vodou je schod. Tým pádom tam voda prúdi rýchlejšie a vťahuje vás pod skalu, ktorú sa snažíte obísť. Dnes to už tak neplatí.
V roku 1938 prišli armádni ženisti, skalu podmínovali a vyhodili do vzduchu, na brehu ostal len zvyšok. Nuž bolo to trochu neskoro, plte na Váhu už končili, alebo skončili a účet utopených pltníkov, z ktorých väčšina nevedela plávať, bol už uzatvorený.
Za chvíľu sme pri ďalšej slávnej skale. Margita však dopadla rovnako ako Besná a torzo, ktoré z nej ostalo, nevyzerá už vôbec zlovestne.
Skaly nespojuje len osud ale aj mená. Podľa povesti, ktorú prebásnil Ján Botto, o mladej vdove, ktorá sa zaľúbila do najkrajšieho mládenca v dedine. Ten však ľúbil Margitu, jej pastorkyňu. Aby sa jej zbavila, poslala ju do Turca. Z chodníka pri vysokom brale ju zhodila do hlbín Váhu. Margitinu smrť pripisovali ľudia vdove. Keď ju mali súdiť, ako šialená ušla a vrhla sa do Váhu z neďalekej skaly, ktorú nazvali Besnou.
Na najbližšej zákrute nás čaká Vytririť. Aj 40 metrov dlhé plte sa o túto ostrú britvu otierali zadnou časťou, preto ten názov. V skutočnosti sa jej hovorí Kaprova skala. Skaly trčiace nad rieku vyzerajú naozaj ako hlava kapra s pootvorenými ústami. Preleteli sme len kúsok od nej, márne sme naťahovali ruky, bola ďaleko. Prečo sme naťahovali ruky? Vraj sa jej dotknúť znamená šťastie. A prečo leteli? Plte po Váhu neplávali, podľa slangu pltníkov po ňom lietali. Naši pltníci Jozefa a Peter s nami bezpečne preleteli cez najnebezpečnejšie miesta plavby. Na tomto mieste pltiari zvyčajne vyhodili od radosti do vzduchu klobúky a povedali si : Už nám môžeš. Mali totiž za sebou najťažšiu časť letu po Váhu až do Dunaja.
A teraz prichádza na radu história, ta dávna stredoveká i tá nie moc vzdialená.
Dva hrady a s nimi miesto, ktoré je vraj unikátne. Je to jediné miesto na Slovensku, kde môžete vidieť súčasne dva hrady z vodnej hladiny. Zaujímavé.
Takže najskôr sa z poza ohybu rieky vynorí staré Strečno, či Starhrad, kedysi Varín. Zrúcanina hradu sa stále pyšne vypína na skalnatom ostrohu. Podplávame dva železničné mosty a pri pohľade na nové Strečno nám svieti ostré popoludňajšie slnko do očí.
O hradoch tu mám dva články, takže nech sa páči: hrad Strečno a Starhrad.
Na tomto mieste sa cez druhú svetovú vojnu bojovalo a umieralo. V Slovenskom národnom povstaní úžinu bránili Slovenskí povstaleckí vojaci a Francúzski partizáni. Tu neďaleko majú pamätník.
Plavba pomaly končí, bilancujeme, nevideli sme medvede, nevideli sme vydry, nevideli sme tri hrady...Ba vlatne áno, veď ten tretí je malou maketou na kompe, ktorá preváža autá i ľudí pod hradom zo Strečna do Nezbudskej Lúčky, teda práve v cieli našej plavby. Takže tak.
CENNÍK – PLAVBA PLŤOU
Dospelý – 10.- €
Dieťa do 10 rokov – 5.- €
Zľavy pre hromadné zájazdy (nad 40 osôb) – 10%
SEZÓNA - 1. apríl – 31. október
Kapacita plte: 12 osôb
Počet pltí: 10 ks
Dĺžka splavovaného úseku: 7 km
Čas plavby (v závislosti od vodného stavu): 50 – 75 min.
Sprievodné slovo: slovensky, anglicky, nemecky, francúzsky
Cestujúci: od 3 rokov
Viac info a objednávky na www.plte-strecno.sk
zdroj: www.plte-strecno.sk