Ďalší krásny slovenský hrad, teda skôr jeho zrúcanina, sa nachádza v neprístupnejšiej polohe, ale v krásnom prírodnom prostredí. Ak sa na hrad vyberiete, odmenou vám budú krasne scenérie a neuveriteľné výhľady. Rozsiahla ruina hradu Tematín sa rozkladá na konci rozložitého chrbta (564 m.n.m.) skoro 4 km juhovýchodne od obce Hrádek (okres Nové Mesto N.V.), teda pomerne hlboko vo vnútri pohoria Považský Inovec.

Hrad bol vybudovaný na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca, medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. Je výraznou dominantou Stredného Považia, je, napríklad, dobre viditeľný z D1 v zákrute za Hornou Stredou vysoko na svahu pohoria.
V stredoveku sa Považský Inovec považoval za dôležitý priestor pre ochranu obchodných ciest Považia alebo Ponitria. Vznikli tu tri významné pevnosti- Beckovský, Topoľčiansky a Tematínsky hrad, ktorých úlohou bolo strážiť severozápadnú hranicu Uhorského kráľovstva. Ich zďaleka viditeľné, romantické siluety sú dnes nielen neodmysliteľnou ozdobou Považského Inovca, ale aj poprednými turistickými magnetmi v inak pomerne málo navštevovanom pohorí. Tematínsky hrad je zo všetkých troch pevností najvzdialenejší od civilizácie, tým pádom veľmi pôsobivý a krásny.Kvôli svojej odľahlej polohe bol hrad neskôr mocenským, spoločenským a správnym centrom veľkého panstva. Vo funkcii asi nahradil rannú stredovekú opevnenú lokalitu, ktorej zreteľne stopy sa nachádzajú na kopci Hradište (426 m n m) východne od obce Hrádek, a naopak po polovici 17. storočia jeho obytnú a správnu funkciu prevzali pôvabné zámky v Lúke a Brunovciach.
AKO NA HRAD:
Na hrad sa môžete dostať troma cestami, značenými turistickými chodníkmi. Dve sú náročnejšie, pretože smerujú z údolia Váhu, okolitými dolinami a strmými úbočiami na hrad. Z Hrádku po modrej a žltej, alebo z Lúky po modrej. Najjednoduchšia, najľahšia, a dovolíme si tvrdiť, najkrajšia je trasa zozadu, po hrebeni, z rekreačnej oblasti Bezovec. Trasa vedie okolo chaty Šport, kde sa dá posedieť v chládku a občerstviť sa pivkom akofolou. Trasa je vhodná aj pre cykloturistiku.

Treba si tu ale dávať pozor na nezodpovedných jazdcov na koňoch, ktorí sa rútia po úzkych chodníkoch bez ohľadu na peších turistov. Nám sa podarilo tak-tak uskočiť, pretože pokiaľ fúka silný vietor, šum stromov prekryje aj vzdialený dupot koní, a viete o nich až keď sú blízko vás.
Na tejto trase na vás čakajú krásne scenérie a výhľady najmä na severnú stranu. Koniec-koncov vedie okolo dvoch Národných prírodných rezervácií Javorníček (1982) a Tematínska lesostep (1976).
Na hrade nás čakalo prekvapenie, pretože napriek tomu, že sme tam boli uprostred týždňa, bol tam celkom veľký ruch. O hrad je teda veľký záujem. Bolo tu veľa turistov i cykloturistov, ale hlavne sa na hrade pracovalo. Prebiehal tu archeologický prieskum jednej z veží, dokonca sme si mysleli, že sme sa stali svedkami nejakého veľkého nálezu, avšak z toho sa napokon vykľul úžas nad nájdením zazimovaného plcha.
SUČASNOSŤ:
Kto  to vlastne na hrade pracoval?
V súčasnosti sa o hrad sporia dve občianské združenia. Starším je Združenie na záchranu hradu Tematín z roku 2006. O hrad sa ale stará mladšie Občianske združenie Hrad Tematín, ktoré vzniklo v roku 2007. Hlavnými cieľmi tohto združenia sú konzervácia, riadenie výskumov a propagácia územia ruín hradu Tematín a jeho okolia v spolupráci s univerzitnými centrami a s Pamiatkovým úradom a archeologický výskum s príslušným oprávnením od Ministerstva kultúry.
Na dolnom nádvorí je umiestnená fotodokumentácia a popis doteraz prevedených prác na hrade.

HISTÓRIA:
Tematín patrí k najstarším považským hradom, lebo sa spomína už v roku 1270, kedy bol za obranu hradu vo vojnách o trón jeho ročným lénom odmenený istý župan Michal, syn Ondrejov kráľom Štefanom V. Hrad mu v léne však zostal dlhšie.
Podľa niektorých zdrojov tento Michal (z rodu Rosd) hrad dokonca založil, podľa iných boli zakladateľmi Hunt-Poznaňovci z Bíne.
Od konca 13. st. až do smrti Matúša Čáka (1321) bol Tematín súčasťou jeho rozľahlého panstva. Potom pripadol kráľovi Karolovi Robertovi a jeho nástupca Ľudovít l. Veľký ho v roku 1348 prepustil magistrovi Vavrincovi, praotcovi rodu Ujlaky.
Napriek maďarskému menu bol tento rod slovenského pôvodu, o čom svedčí Vavrincov prídomok: Tót. Hrad hneď prevzal jeho syn a neskorší palatín Mikuláš Kont, ktorého rod ho držal aj v 15. a na začiatku 16. storočia.
V roku 1524 predal kráľ Ľudovít II. Jagelovský hrad AlexioviThurzovi, ktorý v okolí získal aj ďalšie Ujlakiovské statky (Šintava, Hlohovec).
Po jeho smrti (1543) sa rozhoreli viac ako päťdesiatročné spory o dedičstvo. Nakoniec sa stal vlastníkom Tematínu Stanislav Thurzo, ktorý ešte pred tridsaťročnou vojnou stačil hrad opraviť a opevniť.
Po vymretí Stanislavovej rodovej vetvy (1636) hrad prepadol do vlastníctva kráľa a v roku 1658 získal na hrade významný podiel rod Bercsényiovcov.
Gróf Mikuláš Bercsényi bol hlavným vojvodcom povstaleckého vojska Františka II. Rákócziho a kvôli tomu po porážke povstania v roku 1710 cisárske vojsko hrad obľahlo a po troch dňoch dobylo a potom zničilo.
Bercsényi sa zachráni útekom a napokon zomiera v roku 1725 v osmanskom exile.
Pretože prirodzeným centrom jednotlivých častí panstva sa už pred nejakou dobou stali spomínané kaštiele v Lúke a Brúnovciach, bol hrad naďalej ponechaný svojmu osudu.

Najstaršie budovy sú sústredené v priestore horného hradu, ktorý pozostáva zo štvorbokej veže a paláca obklopených hradobným múrom, cez ktorý vedie gotický portál do nádvoria. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou bola v 2. polovici 16. storočia zdokonalená obrana predhradia. Malý a úzky priechod oddelil hornú časť hradu od dolného nádvoria, z ktorého do predbránia vybiehali dve bašty chrániace vstup, zabezpečený ešte skalnou priekopou. Posledné úpravy hradu pochádzajú zo 17. storočia a zabezpečili ďalšie obytné časti v hornom hrade.
POVESŤ:
Tematínského väzenia sa báli ľudia v širokom okolí a nie je div, že sa o ňom rozprávali rôzne historky. Jedna z povestí hovorí, že rozhnevaný hradný pán nechal do väzenskej kobky strčiť čeľadníka Ďura. Odsúdený totiž kontroloval kvalitu vína v hradných sudoch tak "nekontrolovane", až všetko panské víno ​​vypil.Jednej noci však Ďuro za veľkého kriku a príšerného revu z väzenskej kobky zmizol. Utiecť určite nemohol! Aby sa objasnilo záhadné zmiznutie vína chtivého väzňa, dal hradný pán nastražiť do prázdnej väzenskej kobky železnú pascu. Na druhý deň potom hradná posádka s hrôzou hľadela na chytenú av príšernom revu sa zmietajúcu dračiu obludu. Všetci ľutovali nebohého väzňa Dura, akou hroznou smrťou musel skončiť. Iba hradný pán to videl trochu inak: "Už ani drak nemá poriadne vychovanie. Nažere sa poddanskej zberby a urodzenou hradnou pani pohrdne! Hotová Sodoma Gomora!"

zdroje: Bóna, Plaček: Encyklopedie slovenských hradú, Wikipedia, tematin.eu, idnes.cz