Hrad Lednica - prísľub do budúcnosti

Uverejnené: 19. máj 2024

Ostatná aktualizácia: 13. jún 2024

Návštevy: 8886

Skalných brál na Slovensku je dostatok a mnohé boli využité na stavbu hradov. Hrad Lednica je ďalším postaveným na skalnom brale a na umelo upravenej prírodnej terase pri úpätí tohto brala priamo nad obcou Lednica vo výške 590 m.n.m..
A je to ďalší hrad zo 130 km pásma hradov tiahnucého sa od Čachtíc po Strečno. A napokon, je to ďalší hrad, ktorý sa snaží zachrániť občianske združenie a bojuje o jeho záchranu.

Dostať sa do hradu je v mimosezónnom období nemožné, ani nám sa to počas zimného obdobia v roku 2014 nepodarilo. Tohto roku sa na nás usmialo šťastie, počasie však nie, a do hradu sme sa dostali. Stránky hradu síce nefungujú, ale funguje facebook - stránka. Tam je vždy uvedené, či je hrad otvorený. Pod článkom je odkaz.
Vstup je spoplatnený. Pod hradom je malý domček, kde si môžete zakúpiť suveníry, prispieť na záchranu hradu, alebo dostať informácie. Informácie môžete dostať aj s pomocou aplikácie, pri vstupe je QR kód. Počas prehliadky potom môžete počúvať výklad.
Počasie nám nežičilo, oblohu zatemnil Saharský piesok a viditeľnosť bola zlá.
Celý hrad sa nám nepodarilo pozrieť, nedostali sme sa na slávne schody do neba vytesané do ostria brala. V tomto jarnom období na brale hniezdia sokoly a ochranári výstup zakázali. Treba si uvedomiť, že celé bralo je v treťom stupni ochrany a tak sa tu aj správať.
Nevadí, aspoň sa tu máme prečo vracať niekedy v budúcnosti, pretože opravy na hrade budú pokračovať a raz sa hore snáď dostaneme.
Už to, čo sa na hrade s obmedzenými zdrojmi podarilo do teraz, je úžasné.
S neďalekým hradom Vršatec ho spája podobné riešenie hradu v podobe využitia osamelého skalného brala. Rovnako sa na oboch hradoch nachádza v skale vysekaný tunel, v prípade Lednice najmenej 1,3 m široký a 9,5 m dlhý.
Budovy hradu sa sústredili pri severovýchodnej polovici klesajúceho brala. Na najvyššom bode tejto polovice stála veža zvaná Straka, ktorá bola pozorovateľňou a bola prístupná zahĺbeným skalným schodiskom. Na konci svojho využívania mal asi 45 rôznych miestnosti a slabý vojenský význam, ktorý ho síce ušetril pred zničením pri feudálnych povstaniach, ale napokon neodolal zubu času.
Od roku 1965 sa zvádza so striedavými úspechmi zápas o záchranu tohto hradu. Pôvodne prevedené korzevačné práce štátnej firmy Pamiatkostav sa v súčasnosti ukazujú ako eróziotvorné, z dôvodu použitia betónu ako hlavného stavebného prvku.
V rokoch 2001 až 2004 malo hrad v prenájme občianske združenie Donjon z Martina, ktoré tu previedlo ďalšie zachranárske práce.
V roku 2004 si hrad prenajalo občianske združenie Historicko–Astronomická Spoločnosť (HAS) z Ilavy. Dnes je HAS 51-percentným vlastníkom hradu (49 percent vlastní obec Lednica).
Prvé murárske práce začali v lete 2006, keď občianskemu združeniu HAS pri začiatkoch významne pomohol Ľubomír Chobot z hradu Lietava (Združenie na záchranu Lietavského hradu), ktorý zaučil nielen členov HAS ale aj skautov.
V roku 2013 sa uskutočnila prvá etapa konzervovania veže, opravy korún či škárovanie muriva. Práce sa vykonávali vo výškach 25 až 28 metrov nad nádvorím hradu.
Dnes (2024) je skoro dokončená konzervácia obvodových múrov i vnútorných priestorov. Na pohyb po hrade, aj pre výstup k tunelu slúži momentálne žabkové lešenie s drevenými podlážkami, ktoré bude v budúcnosti nahradené zrejme drevenými schodiskami.
Nadpis k článku z roku 2014 bol : Prísľub do budúcnosti. Budúcnosť je tu. Naozaj vidieť veľké pokroky. V tomto stave hrad neplní nejaké úlohy. Nezdá sa možné, aby v tomto stave sa na ňom organizovali nejaké podujatia, ani sa nezdá vhodný v súčasnosti pre muzeálne využitie. Nepoznáme zámer združenia HAS ako plánuje hrad využívať v budúcnosti, takže názov článku ponecháme.

História:
Predpokladá sa, že hrad vznikol, spolu s množstvom iných na Slovensku, po tatárskom vpáde v polovici 13.storočia. O prvej zmienke sa dá uvažovať vo výpočte provincií stredného Považia z roku 1316, kde je spomínaná provincia Lednica, pričom centrom všetkých ďalších provincií bol vždy hrad.
Vo svojej dobe hrad samozrejme ovládal Matúš Čák, ale po jeho smrti (1321) sa vrátil kráľovi.
Koncom 14. storočia ho vlastnila rodina Pakšiovcov, ktorá ho v roku 1392 dala do záložnej držby Henkovi, šľachticovi českého pôvodu.
Ešte počas vlády Žigmunda v prvej štvrtine 15. storočia sa majiteľmi Lednického hradu a panstva stali bratia Sobek a Matej Bielikovci, zo sliezskej Kornice. Ich panstvo neohrozilo ani dočasné obsadenie hradu husitskou posádkou. Ich činnosť dokumentuje vzácna, v národnom jazyku písaná listina, z roku 1435, podľa ktorej Mikušovi zo Streženíc darovali majetok v Nimnici.
Počas zápasov o uhorský trón vydal v roku 1475 Lednicu Matej Korvín svojmu prívržencovi Nehézovi. Sobášom v roku 1466 prešiel hrad záložným právom na Blažeja Podmanického , ale o deväť rokov neskôr udelil Matej Korvín toto právo inej osobe a rod Podmanických sa o hrad dlho márne súdil. Napokon ráznym príslušníkom rodu Jánovi a Rafaelovi nezostalo , než aby hrad roku 1533 násilím obsadili.
Po smrti bezdetného Rafaela v roku 1558 pripadlo panstvo kráľovi, ktorý ho obratom predal Imrichovi Telekešimu. Jeho vnuk Michal sa dal na lúpežnú činnosť, ktorá mu prechádzala až do roku 1600, kedy olúpil cisársku karavanu . Súd mu spočítal aj mnohé ďalšie neprávosti, zhabal mu majetok a nechal vojensky obsadiť hrad. Michal Telekeši dlho neunikal ani pred trestom smrti a v roku 1601 bol popravený.
Roku 1616 vyženil panstvo neskoršie Juraj I. Rákóczi, Sedmohradské knieža, a kvôli jeho spojenectvu so Švédmi nechal cisár v roku 1648 hrad obsadiť.
Ani ďalšie vojnové udalosti 17. a začiatku 18. storočia sa hradu príliš nedotkli. V roku 1746 previedli držitelia hradu Maťašovskovci posledné opravy avšak už obývali kaštieľ v Lednických Rovniach.Pretože rod Maťašovskovcov vymrel po meči v roku 1754, Lednické majetky prevzala kráľovská komora.
Do držby Lednicu roku 1770 dostal Ján Gobert Aspremont na základe príkazu panovníčky Márie Terézie. Aspremontovci vymreli po meči v roku 1819 a ich Lednický majetok zdedila dcéra Mária Anna, ktorá sa v roku 1807 vydala za baróna Filipa Skrbenského. Ich syn Filip v roku 1890 Lednický majetok predal Jozefovi Schreiberovi, továrnikovi a sklárskemu podnikateľovi.
Je isté, že z posledných majiteľov o Lednický hrad sa starali len bratia Ladislav a Mikuláš Maťašovskovci. Ostatní mali k nemu ľahostajný vzťah, starali sa len o kaštieľ v Lednických Rovniach. Hrad začal rýchlo chátrať a za pár desiatok rokov sa zmenil na ruinu. Samotný hrad akoby proti tomuto protestoval, či už zrútením sa časti opevnenia priamo do obce, alebo tragickými nehodami turistov v uplynulom desaťročí.

Povesť:
Hrad sa často stával miestom veľkopanských zábav, na ktorých šl'achtici zo širokého okolia hýrili i niekoľko dní. Poddaní na tieto zábavy posielali mäso zo zveriny a iné potraviny. Povesť hovorí, že keď sa konala svadba panského hájnika Ondreja s krásnou pannou Katarínou, rozkázal hradný pán svojim drábom, aby mu na hrad priviedli mladú nevestu. Drábi po ňu prišli a odviedli ju podľa rozkazu. Orodovať za ňu išli richtár i farár, nič však nepomohlo, hradný pán ju neprepustil. Hradný pán si chcel uplatniť' „jus primae noctis" právo prvej noci ale zúfalá Katarínka nechcela porušiť manželský sľub a preto radšej volila dobrovoľnú smrť. V miestnosti hradu zbadala otvorené okno a vyskočila cezeň do priepasti pod hradom, kde ráno objavili jej bezduché telo. Ondrej medzitým ušiel do hory, kde sa od veľkého žiaľu pomiatol. Pohreb Katarínky bol veľký, zúčastnili sa ho všetci Ledničania, ba i poddaní z okolitých dedín. Jedného dňa našli ľudia Ondreja na hrobe svojej ženy mŕtveho. Pochovali ho vedľa nej. Na znak tejto vernosti postavili poddaní na strmej skale pod hradom drevený kríž, ktorý po dlhé stáročia potomkovia Ledničanov obnovovali, ak podliehal zubu času. Neďaleko nešťastného skonu Katarínky začal vyvierať' prameň, ktorému Ledničania pripisovali liečivú silu. Ledničania ho na počesť krásnej panny Katarínky pomenovali „ Katarínkin prameň". A táto pramenitá voda osvieži pútnika na tele i duši, ako v minulosti, tak i dnes, lebo je stále čistá, ako bola čistá láska Kataríny k Ondrejovi.
Návštevné hodiny:
Cez sezónu sa o otvorení hradu pre verejnosť dozviete priamo zo stránok facebook.com/hradlednica/, kde je to vždy uvedené.