Výstup na Slavkovský štít (2452 m. n. m.) , ktorý sa vypína nad Starým Smokovcom, je jednoduchý a ťažký zároveň.
Jednoduchý je preto, lebo výstup je možný aj bez horského vodcu, vedie po dobre označenom chodníku a začiatok výstupu je na ľahko prístupnom Hrebienku.
Obtiažnosť výstupu zase spočíva v prekonaní veľkého výškového rozdielu a v tom, že cieľ svojho výstupu zbadáte až tesne pred cieľom. Teda kráčate a neviete kam...

Po dlhom prehováraní, som sa odhodlal na môj prvovýstup v našich veľhorách.
Keď ťukám do klávesnice, je to tretí deň od výstupu a ešte to stále cítim trochu v nohách. Ale tej stále prítomnej slabnúcej bolesti som skôr rád, pretože mi stále pripomína tento Zážitok.
Ak si niekto z vás spomenie na svoj prvý výšlap v Tatrách, určite mi dá za pravdu, že ten prvý pohľad na Tatry z hora, si človek zapamätá na dlho.
Človek si na nete prečíta o tomto výstupe, že je to jeden z najnezáživnejších výstupov. Vedie hore i dole po tej istej trase a keďže vedie väčšinou po južnej strane, výhľady sú väčšinou do údolia Popradu. Ale na Slavkovskej vyhliadke, neskôr v sedle Slavkovského Nosu a napokon na vrchole sa otvárajú výhľady na Lomnický štít, na Ľadový štít, masív Gerlachu a Veľkú Studenú dolinu zo Slavkovského štítu spolu so Zbojníckou chatou máte ako na dlani.
To je tá odmena za vynaloženú námahu a možno aj športový výkon na hranici síl.

Ale pekne od začiatku. Pretože hneď na začiatku si môžeme ušetriť približne 200 výškových metrov využitím pozemnej lanovky zo Starého Smokovca (parking) na Hrebienok, čo stojí nezanedbateľných 7,50 na osobu. Z Hrebienku pokračujeme po červeno značenej Tatranskej magistrále k juhozápadu (asi 20 minút).
Začíname stúpať po modrej značke z rázcestia na magistrále (1357 m.n.m.).
Na chodníku, ktorý vedie zvyškom lesa, sa nachádzajú krížom popadané stromy, ale inak je tu zatiaľ chodník v pohode. Po ľavej ruke míňame Koziu skalu a tiahlym stúpaním sa dostávame na Slavkovskú vyhliadku (1550 m. n. m.). Z tejto vyhliadky potom pokračujeme po Štrbavom hrebeni značne kamenistým chodníkom. Najprv kosodrevinou, potom početnými kamennými poliami, kde sa náročnosť výstupu zvyšuje.
Míňame tri vybiehajúce krátke rázsochy do Veľkej Studenej doliny. Potom pokračujeme južným úbočím Štrbavého hrebeňa ku Slavkovskému Nosu (2 273 m). Nos obchádzame po južnom a západnom úbočí až do Sedla za nosom. Z tohto sedla pokračujeme juhozápadným úbočím, ešte raz prekročíme hrebeň a záverečným stúpaním, najprv suťovitým a potom skalnatým chodníkom, sa dostávame na rozložitý a skalnatý vrchol od severovýchodu.
Ak si chcete výstup trochu uľahčiť, doporučujem merať si čas, pretože je to jediná orientácia v tom, ako ďaleko máte na vrchol, ktorý počas celého výstupu nevidíte, čo môže na vás zle psychicky pôsobiť.
Výstup v skratke:

• Obťažnosť: stredne ťažká až skôr ťažká a dlhá, fyzicky náročná túra, trasa je od Slavkovskej vyhliadky (1 531 m n. m.) počas snehovej pokrývky uzavretá.
• Dĺžka túry: 15km Celkový čas: 9 až 10 hodín (zo Starého Smokovca, výstup asi 5, zostup 4 hodiny)
• Celkové prevýšenie: výstup 1 450 metrov, zostup 1 450 metrov
• Základná trasa: Starý Smokovec - Hrebienok - Slavkovská vyhliadka - Nos - Slavkovský štít a späť.

Zaujímavosti:

• Prvý známy výstup na Slavkovský štít uskutočnil v júli roku 1664 Juraj Buchholtz st., evanjelický kňaz a učiteľ z podtatranských Matejoviec, s viacerými druhmi. Na dobrodružný výstup potrebovali celé tri dni, pričom ďalšie tri dni im trval namáhavý zostup. Od Slavkovských kyseliek (dnes Starý Smokovec) si kliesnili cestu k vrcholu. Pravdepodobne niekde na mieste dnešného Hrebienka si celá výprava v kosodrevine vysekala priestor na nocľah. Ohňom museli odháňať medvede. Postupne sa presekávali hustou kosodrevinou až na Slavkovský nos a ďalej stúpali sutinovo-skalným hrebeňom. Väčšina spolulezcov to cestou vzdala. Len štyria nakoniec s veľkým vypätím síl dosiahli vytúžený vrchol.
• Názov štítu je odvodený od obce Veľký Slavkov, do chotára ktorej patril.
• Údajné zemetrasenie, ktoré malo znížiť Slavkovský štít až o 300 výškových metrov, patrí pravdepodobne medzi legendy. Súčasný Tatranskí znalci a historici túto hypotézu odmietajú. Najviac sa legende približuje víchrica z 18. storočia, ktorá mohla vyvolať skalnú lavínu.
• Prvý turistický chodník zo strediska Hrebienok postavili r. 1881 a vylepšili ho na začiatku 20. storočia. Na Slavkovskej vyhliadke postavili vtedy kamenný obelisk s reliéfom na počesť turistického pracovníka Maximiliána Weisza, ktorý sa zaslúžil o výstavbu cesty (pomník sa rozpadol počas 2. svetovej vojny).

Pár slov na záver: Mimo krásnych výhľadov sa človek nevyhne pohľadu na stopy, ktoré zanechala pamätná víchrica z roku 2004. Bol to ale čin prírody, alebo vyššej moci, ktorý nie je v našej právomoci kritizovať, oponovať mu, či nesúhlasiť. Vyjadrujeme ale nesúhlas s tým, čo nastalo po tom, a ako to napokon dopadlo. Pretože to čo z Tatranského lesa zostalo, zobral útokom drevokazný hmyz. A za toto už človek môže.
Ďalšie články z Vysokých Tatier:
Jahňací štít
Lomnický štít
Gerlachovský štít
Štrbské pleso

zdroje:sme.sk, wikipedia, vysoketatry.com